Adsorpčná izoterma je vzťah medzi tlakom a adsorpčným množstvom pri konštantnej teplote. Vodorovná os je relatívny tlak (P/P0), čo je rovnovážny tlak vydelený saturačným tlakom. Relatívny tlak môže byť 0 až 1 a P/P0 znamená, že kondenzácia adsorpčného činidla nastáva v cele pre vzorku. Adsorpčná izoterma je teda meranie adsorpčnej hustoty, ktorá je vyššia ako hustota objemovej (plynnej) fázy v dôsledku interakcie medzi adsorpčnými a tuhými atómami povrchu pod jej kondenzačným tlakom. Adsorpčné množstvo na vertikálnej osi sa obvykle vyjadruje ako V/ml (STP) g-1, ktoré sa vyjadruje štandardným objemom plynu (pri 0 oC a 1 atm).
Obrázok ukazuje klasifikáciu adsorpčných izotermov definovaných IUPAC. Druh adsorpčnej izotermy je určený veľkosťou pórov a povrchovým charakterom materiálu.
I(a): Materiály iba mikroporézna (napr. Zeolit)
I(b): Mikroporézna materiály (napr. Aktívne uhlie)
II: Neporézny materiály (napr. Neporézny oxid kremičitý a magnetický prášok) III: Neporézny materiály a materiály, ktoré majú slabú interakciu medzi adsorbátem a adsorbentu (napr. Grafit/voda)
IV(a): Mesoporézní materiály (napr. Mesoporous Silica a Alumina)
IV (b): Mezopórovité materiály s priemerom pórov menším ako 4 nm (napr. MCM-41)
V: Porézne materiály a materiály, ktoré majú slabú interakciu medzi adsorbátom a adsorbentom (napr. Aktívne uhlie/voda)
VI: Homogénne povrchové materiály (napr. Grafit/Kr a NaCl/Kr)
Všeobecne sa pri adsorpcii dusíka alebo Ar prejavuje hlavne izoterma typu I, II a IV
Referencie
F. Rouquerol, J. Rouquerol a K. Sing, "Adsorpcia práškovou a poróznou pevnou látkou", Academic Press, Londýn, (1999).